Dlhá noc

Keď som v televízore prvýkrát videl Star Trek, mal som desať rokov.
Hneď som vedel, že takto chcem žiť.
Na krásnej rakete, čo sa rúti studeným časom.
Pochopil som, že počas života sa mi to nepodarí a tak som sa rozhodol, že to prežijem aspoň v hlave. Podstatné je pustiť si do hlavy ten správny svet.
Quenejská elfština a galaktická klingončina získali obrovský kredit nás, čo sme nespokojní s dneškom. Nevieme konkrétne s čím, ale sme nespokojní. A takých je stále viac.
Stredozem a Star Trek. Dva najlepšie svety, ktoré máme. Jeden už bol a druhý ešte len bude.

Prečo sa utiekame do svetov, ktoré poznáme zo sci-fi filmov? A prečo sa nám nepáči vo svete, v ktorom dnes žijeme? Nová činoherno-tanečná hra Dlhá noc z pera známeho dramatika Viliama Klimáčka ponúkne odpovede v netradičnej forme. 

V originálnej tragikomédii Dlhá noc sa inovatívnym spôsobom mieša slovo a tanec, humor a smiech cez slzy. 

Pred divákmi sa striedajú klipové scény: na nemocničnom lehátku leží telo neznámej cudzinky. Patológ pri pitve skladá báseň na narodeniny svojej manželky. Mladému páru sa nedarí uspať dieťa a užiť si spoločných radovánok. Ich stará a nábožensky založená mama sa im stále pletie do života. A mladý muž vyučuje divákov kurz klingončiny – jazyk zo seriálu Star Trek. 

Hra sa zámerne pohybujeme na hranici tragického a komického, humorných a mrazivých momentov. Práve táto dráždivá neurčitosťou vystihuje dnešný svet. Spoza všetkého v hre sa tlačí zvláštna nálada týchto dní, ktoré žijeme. A vedomie, že to s nami – s ľudstvom a planétou Zem, nie je až také veselé.

Ide o prvú spoluprácu divadiel elledanse a GUnaGU.

Napísali o nás: 

“Päť ľudských osudov, päť rôznych príbehov, ktoré sa odohrávajú počas dramatickej noci, sa postupne spoja do spoločného celku so samostatnou vnútornou logikou. V nápaditej choreografii Šárky Ondrišovej herci rozprávajú aj pohybom. Veľký priestor pre pohybové vyjadrenie dostala najmä Michaela Čillíková, ktorá hrá postavu cudzinky, a s touto výzvou sa ako neprofesionálna tanečníčka popasovala bravúrne. Téma neutešenej reality a pokusu o únik z nej je nadčasová. Diváci sa s postavami a ich príbehmi ľahko stotožnia. Postava poetického patológa, ktorý nad mŕtvym telom skladá báseň k narodeninám, teda nie je vôbec taká absurdná, ako by sa mohla na prvý pohľad zdať. Patológa, ale aj nábožensky založenú babičku v Dlhej noci plasticky stvárnil charizmatický Csongor Kassai.”  (Pravda / E. Kormaníková / Dlhá noc prináša obraz dnešného sveta / 19.10. 2012)

„Bude to dlhá noc, povzdychne si Csongor Kassai, teda postava rutinného patológa, ktorému neskoro po polnoci prinesú na pitevný stôl telo mladého, zvláštnym spôsobom dobodaného dievčaťa (spomedzi všetkých hercov najlepšie sa pohybujúca Michaela Čillíková). Doktor popri pitvaní skladá báseň pre manželku, ktorá bude mať narodeniny. Csongor Kassai je výborný, čiernohumorný gag funguje, všetci sa smejú. Druhý obraz: mladí manželia (sympaticky pôsobiaca Judit Bárdos a od inscenácie k inscenácii presvedčivejší Martin Meľo) sa chcú milovať, no vyrušuje ich pri tom nespavé dieťa. Aj tento gag funguje. A fungujú aj lekcie „klingončiny“ v podaní skvelého Viktora Horjána. A vôbec: všetky gagy fungujú, je na čom sa smiať. Najmä traja mužskí protagonisti sú výborní komici. Tie gagy by mal pospájať nejaký príbeh. Je tam a spája. Je to príbeh o xenofóbii, teoreticky by nás pri ňom malo zamraziť.“  (.týždeň / J. Kušnierik / Dlhá noc/ 22.10. 2012)