Pocta kravám

Krásavice kráľa kráv
z fľakatého háremu
krvavá poézia
k teľaťu zlatému
po paši vznášajú sa
kravy mlieko nosné
aj chlapec v klobúku
pije ako vo sne
pohár mlieka
dojička bledá
do vedra strieka
koniec je blízko...

Pocta kravám vznikla z potreby tvorcov vyrovnať sa s minulosťou miesta, kde dnes Divadlo elledanse sídli – v historickej budove bývalého bitúnku.

Inscenácia vypovedá o kravách v jej rôznych podobách. O milo prežúvajúcej kravičke na farme. O fialovej krave ako reklamnom kulte. O hovädzom mäse zabalenom vo fólii v chladiacom boxe. O koženej sedačke v našich obývačkách.

Nechýbajú ani kovboji a dojičky, ktorých osudy sa nie náhodne, s vtipom, ale aj dramaticky prelínajú so životom kráv. V prostredí smradľavej, muchami zamorenej maštale sa totiž nájde miesto nielen na krutosť a poníženie, ale aj romantiku a nehu.

Tanečné predstavenie je výsledkom spolupráce Divadla elledanse a tanečnej skupiny Company pod vedením Šárky Ondrišovej a slovenského choreografa a tanečníka Borisa Nahálku.

Šárka Ondrišová bola za koncept k predstaveniu Pocta kravám nominovaná na najznámejšie divadelné ocenenie na Slovensku - DOSKY v kategórii Objav sezóny 2009/2010.

 

Napísali o nás

„Pocta kravám je sympatické predstavenie, v ktorom – ako v každom dobrom umení – možno obdivovať „čo“ aj „ako“. Kravy (mimochodom, veľmi pekné a šikovné) si tú tanečnú poklonu zaslúžia. Nielen divadelníci, ktorí sa týmto predstavením snažia „odkliať“ svoju budovu s krvavou históriou, ale aj diváci, ktorí sa na to dívajú, prežívajú na konci istú katarziu. Celé je to vystavané s nadhľadom a vtipom, dievčatá a chlapci z elledanse sú od začiatku do konca pôsobiví. Nepredvádzajú, čo všetko vedia, ale hrajú a tancujú. Neskrývajú sa za svetelné efekty či sofistikované kulisy. Vidíme ich stále, sú blízko, na dosah.“ (.týždeň / J. Kušnierik / Tanec na bitúnku / 4/2010)

„V tanečnej inscenácii Pocta kravám sa tvorcovia zamerali na všetko možné, čo s týmto zvieraťom súvisí. Svoje predstavy prekódovali do hudobno-scénickej podoby, v ktorej sa takmer bez slova hovorí o tom, koľko fantázie sa v slove krava nachádza.“ (SME / E. Andrejčáková / Kam chodíme / 22.1. 2010)